Keď sa už zdalo, že futbalový DAC Dunajská Streda má z hanby ušitý taký kabát, že zakryje celý Žitný ostrov, nájde majiteľ Oszkár Világi ešte ďalší kusisko arogancie a z až nepochopiteľnej zásoby diletantstva vytiahne ešte i jedovatý jazyk.
MAJITEĽ A JEHO RODINA BEZ SLOVA „PREPÁČTE“
Akoby nebolo toho zlého, čo sebe, klubu DAC 1904 Dunajská Streda a slovenskému futbalu O.V. narobil. Tým, ako spupne prehliadal regule UEFA o vlastníctve dvoch (a viacerých) klubov pri štarte v rovnakej európskej súťaži. Akoby nestačilo, že pre krátkozrakosť seba a svojho zaťa, ktorému dal vysokú klubovú funkciu, stratil DAC 1904 kredit seriózneho a rešpektovaného partnera.
Po tom, čo UEFA zasiahla a pre porušenie roky platných pravidiel jednoducho vyhodila tím zo Žitného ostrova z Konferenčenej ligy, prišla absurdita. Akoby nestačila hanba, ktorá fackuje toho normálne uvažujúceho človeka, hlava dunajskostredskej futbalovej rodiny tomu ešte nasadila korunu. Vyhlásením bez slovka ospravedlnenia a priznania si veľkého zlyhania a vlastnej chyby. Naopak okrem iného arogantne napáda iných slovami, že „myslím si, že tá škodoradosť a útoky na DAC v ťažkých časov považujem za veľmi nešťastné a nespravodlivé. Všetci robíme chyby, najmä tí, ktorí pracujú. Tí, ktorí nepracujú, robia chýb samozrejme menej.“
Napriek absurdite obsahu aspoň jedna reakcia na tie posledné slová: pre ľudí ako je Jan Van Daele, ktorý zastáva vysokú klubovú funkciu len na základe rodinnej väzby s majiteľom, by bolo lepšie, ak by vo futbale nepracoval. Lepšie pre neho, klub i celý futbal.
Lebo keď už Világi s rodinou nezvládli dostať do správneho právneho rámca svoje majiteľské vzťahy v slovenskom klube i v ETO Györ tak, aby UEFA pre dodržaie svojich regulí musela vyliať z pohára DAC, každý normálny človek čakal od nich aspoň štipôčku súdnosti.
VO VEDENÍ DAC NIET ŠTIPKU SÚDNOSTI
Dočkali sme sa verejného obviňovania všetkých zlých, ktorí DAC systematicky a úmyselne ubližujú, už nielen na Slovensku, ale aj v Európe, a pochopiteľne psiu hlavu majú zlé slovenské médiá a novinári, ktorí nevinný klub a nevinných obetavým majiteľom šikanujú a zosmiešňujú.
Ak by sa Oszkár Világi chcel sám zosmiešniť a ubrať si z už aj tak malého balíka rešpektu, nerobil by a nehovoril by inak. Pri spomienkovom optimizme sa však nemožno ubrániť zásadnej otázke. Teda, kam sa stratil ten súdny a do budúcnosti hľadiaci O.V. z roku 2014, keď prebral od Peržana Mohseniho a jeho dunajskostredskeho noshleda drvivú väčšinu akcií klubu DAC a ktorému fandili všetci futbaloví fanúšikovia a slušní ľudia naprieč Slovenskom?
Je zlé, ak takýto človek uverí zrkadielku, do ktorého sa každý deň pozerá, že mu hovorí púavdu: si najmúdrejší, si najsilnejší, si nepostihnuteľný a napríklad vo futbale môžeš všetko.
Nuž, nemôže!