Narodil sa na Štedrý deň, na večnosť odišiel na Mikuláša. Nedalo sa mi na prvú napísať, že zomrel. To mi hlava a najmä srdce ešte neberie. Hoci bol medzi nami takmer dvadsaťročný rozdiel, dovolím si povedať, že sme boli kamaráti. Dobrí kamaráti. Bolo to pevné kamarátstvo, hraničiace s priateľstvom.
Isteže, Stano mal širokánsky okruh ľudí, ktorí sa k nemu radi prihlásili. Bol nekonfliktný, pritom zásadový. Nekričal, ale jeho hlas mal silu. Fakticky aj obrazne.
TAKÝCH LEGIEND TOĽKO NIE JE
Navždy bude mať miesto v úžasnej rozhlasáckej partii s Oskarom Manom, Rudom Gallom, Gabom Zelenayom či pani Zavarskou.
Jeho pracovným špecifikom bola precíznosť faktu. Každý detail musel pasovať. Radšej ho dvakrát overil, ako by mal zverejniť niečo, o čom nebol stopercentne presvedčený. V nerozhlasových debatách mi hovoril, že „nepreváhaj možnosť mlčať.“ Od človeka, ktorý sa celý život živil tým, že rozprával, to bola múdrosť, ktorej podstatu som pochopil postupom času.
Mal iných „študentov“ novinárskeho remesla, samozrejme najmä tých od mikrofónu. Ale nebránil sa ani tomu, aby aj mne, odchovancovi printu, ukázal, ako sa dá článok napísať lepšie. Hlavne zrozumiteľnejšie. Jasnejšie pre čitateľa. „Môžeš najlepšie žonglovať so slovíčkami a kochať sa v sebe, ako si ich pekne poukladal, ak tej vete neporozumejú čo len dvaja, nebola to od teba dobrá robota.“ To ho vystihovalo absolútne presne, nekarhal a nepoúčal zdvihnutým prstom, kto ho počúval, pochopil nielen, že niečo neurobil dobre, ale aj to, ako chybu druhý raz nespraviť.
Skvelý chlap. Milujúci Liptov, Ružomberok, huby, cestovanie, dobré jedlo. A ľudí.
FACHMAN, MACHER, ČLOVEK
Mal všetky možné aj nemožné ceny. Od materského rozhlasu, v ktorom robil celý život aj roky, keď bol oficiálne dôchodca. Od SFZ, SOŠV, od kolegov novinárov. Komentoval dianie na olympiádach, majstrovstvách sveta aj Európy vo futbale. Všetci vieme, že v televízii priniesol titul majstrov Európy 1976 Karol Polák, nuž v rozhlase to bol Stano Dutka. Koľko atletických mítingov sprostredkoval poslucháčom, netuším, on to však niekde vo svojom bohatom archíve zapísané určite má. Takže napíšem len, že ich bolo mnoho. Orientoval sa aj v iných športoch, bol totiž profík. Absolútny profesionál. Fachman. Macher. Legenda.
A človek. Vlastne Človek. Možno presnejšie by bolo napísať nielen veľké Č, ale celé slovo. Lebo bol velikán. Džentlmen. Elegán.
Tešilo ma vedieť, že máme k sebe blízko. V novinárčine aj ľudsky. Že je mojím veľkým kamarátom. Teraz mi je smutno. Veľmi smutno.
Stanko, kolegovia a kamaráti v novinárskom nebi ťa už privítali. Tých rozhlasových som menoval, aj tí televízni, aj tí z novín Žeňo Magda, Jožo Kšiňan, Pišta Groskop…
Vždy budem spomínať. Nikdy nezabudnem. A ľutujem, že ten sľubovaný pohár vínka sme si už nestihli dať.
Česť tvojej pamiatke! To nie je fráza, ver mi.