Narodil sa na Štedrý deň, na večnosť odišiel na Mikuláša. Nedalo sa mi na prvú napísať, že zomrel. To mi hlava a najmä srdce ešte neberie. Hoci bol medzi nami takmer dvadsaťročný rozdiel, dovolím si povedať, že sme boli kamaráti. Dobrí kamaráti. Bolo to pevné kamarátstvo, hraničiace s priateľstvom.
Isteže, Stano mal širokánsky okruh ľudí, ktorí sa k nemu radi prihlásili. Bol nekonfliktný, pritom zásadový. Nekričal, ale jeho hlas mal silu. Fakticky aj obrazne.
TAKÝCH LEGIEND TOĽKO NIE JE
Navždy bude mať miesto v úžasnej rozhlasáckej partii s Oskarom Manom, Rudom Gallom, Gabom Zelenayom či pani Zavarskou.
Jeho pracovným špecifikom bola precíznosť faktu. Každý detail musel pasovať. Radšej ho dvakrát overil, ako by mal zverejniť niečo, o čom nebol stopercentne presvedčený. V nerozhlasových debatách mi hovoril, že „nepreváhaj možnosť mlčať.“ Od človeka, ktorý sa celý život živil tým, že rozprával, to bola múdrosť, ktorej podstatu som pochopil postupom času.
Pokračovať v čítaní „Ďakujem nielen za radu, Stano Dutka“