Je to už voda pod mostom. Teda téma, ktorá rezonovala pred viacerými týždňami a vlastne ani nie tak nahlas, ako by si zaslúžila. Pretože fakt, že slovenský reprezentant Róbert Polievka, bárs aj nebol členom Calozonovho kádra na Eure, konečne prestúpil z Dukly Banská Bystrica, mala znieť v slovenskom prostredí viac. A hlasnejšie.
Už len skutočnosť, že šiel do 8. mužstva maďarskej ligy z minulej sezóny! Za čiastku – oficiálne nepotvrdenú, veď inak by sa museli hanbiť funkcionári Dukly verejne, takto to azda robia len sami pred sebou – ktorá viac ponižuje jeho hráčske kvality ako ich potvrdzuje.
Teda nič proti budapeštianskemu MTK. V krajine našich južných susedov má solídnu históriu, už len tých 23 majstrovských titulov vzbudzuje rešpekt. Ale ak má 28-ročný slovenský reprezentant ambíciu napredovať v zahraničí, javí sa niekomu toto ako optimálna cesta? Komu?!
AKO INAK, NIČ NEPOVEDAŤ
Keďže si nahlas klameme, logicky športový riaditeľ Dukly Jozef Mores na priamu otázku médií nepotvrdil a ani nevyvrátil vyhlásenie bývalého Polievkovho agenta Michala Holeščáka. Totiž, že v zime ponúkala za tohto hráča Brescia 1,5 milióna eur, juhokórejský Jeonbuk 800-tisíc eur a domáci záujemca bratislavský Slovan 600-tisíc eur. Nepotvrdil ani to, že Dukla napokon predala svojho najlepšieho hráča do MTK Budapešť za 250 tisíc eur. Ako dáždnik nad pravdou natiahol vetu, že „vyjadrením pána Holeščáka sa nebudem zaoberať a takisto ani k sumám, ktoré lietajú po sociálnych sieťach.“
Prečo by to malo byť inak? Hoci všade v normálnom futbalovom svete sa z prestupových čiastok nerobia tajnosti a formulka „transferová čiastka je po dohode oboch klubov súčasť obchodného tajomstva” tam už dávno odišla na smetisko prázdnych rečí. Ako ukazuje prípad Polievka, nie tak na Slovensku. Čo je samozrejme škoda. Lebo netransparentnosť, tajnostkárčenie a zavádzanie verejnosti praje všemožným intrigám, klamstvám a narúša normálne vzťahy aj do budúcnosti.
Ale späť k hráčovi. Ten mal veľký záujem ísť do Budapešti, znelo z banskobystrického klubu. Môže sa mu niekto diviť? Po tom, koľko toho odviedol pre Duklu od septembra 2018. Vrátil sa k vtedy druholigistovi. Za štyri sezóny dal v 99 zápasoch tejto súťaže 51 gólov, posunul – iste, nie sám – mužstvo medzi elitu. Nováčik s ním ako kapitánom skončil na 6. mieste konečnej tabuľky ročníka 2022/23. On sa umiestnil s 15 gólomi hneď za kráľom strelcov Krstovičom, ktorý dal 18. Predral sa aj do reprezentačného kádra, ktorý je preplnený legionármi a hráč zo slovenskej ligy musel veľmi tvrdo presviedčať aj preto, že z nej je to na medzinárodnú scénu výrazne ďalej a ťažšie.
SMIEŠNY NAŠSKÝ TANČEK
Potom nastal ten smiešny tanček medzi Duklou a Slovanom. Ak sa oprieme o tohtoletné vyjadrenie funkcionárov Banskej Bystrice, tak už vtedy chcel ísť Polievka do Slovana, čo netajil. Tréner belasých Vladimír Weiss st. ho tiež chcel. Takže celá stavba napokon padla na tom, že práve pod Urpínom sa zaťali. Tejto kauze sa venoval Futbal Magazín v septembri 2023 a na kľúčovom pohľade sa nič nezmenilo. Preto si dovoľujeme zopakovať jednu vetu z rok starého článku: Ak je pravdou, že čiastka, v ktorej sa odchyľovali predstavy Banskej Bystrice, za koľko hráča pustí, od ponuky Slovana, za koľko ho získa, 200 000 eur (neoficiálne chýry: belasí dávali 600 000, Dukla požadovala 800 000) tak presne to je hodnota slovenskej futbalovej malosti.
Pri rozumnej dohode Polievka mohol hrať za Slovan, absolvovať zápasy v európskom pohári, získať ďalšie dôležité skúsenosti aj v mentálnej oblasti, pretože proti belasým hrá na domácej scéne každý vyhecovaný súper naplno. Mohol tak zabojovať o účasť na Eure z úplne inej pozície, než tomu bolo v drese Dukly. A – to len možno – mohol sa ocitnúť v Calzonovej nominácii do Nemecka.
Alebo aj nie, ale určite by mal väčšiu hodnotu, než bolo tých 250 tisíc od MTK (nech by to bolo aj dvakrát viac, stále je to menej, ako núkal Slovan). Plus sa zrejme dala uplatniť klauzula o percente z ďalšieho prestupu hráča, čo by znamenalo ďalšie peniaze pre kasu Dukly, že?
ČIA JE SPOKOJNOSŤ?
Dnešná realita je teda taká, že Polievka je v MTK a podľa jeho vlastných slov pre denník Šport, je tam spokojný. „Radosť mám aj z toho, že hrávam. Som spokojný a priznávam, že až takto dobre som si úvod pôsobenia v MTK nepredstavoval.“ Fajn, po troch kolách má na konte 67 a 76 a 63 minút v jednotlivých zápasoch, strelecky sa nepresadil. Čo určite príde, pretože ak na niečo bez obáv stavíme, tak sú to jeho futbalové danosti, nespochybniteľné schopnosti a ľudský charakter.
Možno sú tak spokojní aj tí, ktorí ho vlastne do Budapešti „poslali.“ Dovoľte ešte jeden návrat k článku spred roka: Dnes má Polievka zmluvu s Duklou do leta 2025, ktorej podpis však sprevádzajú slová majiteľa klubu Petra Krnáča, že „keď príde zaujímavá ponuka a uskutoční sa oficiálne rokovanie medzi klubmi, určite nebudeme brániť Robovi posunúť sa v jeho športovej kariére…“
Takže presne takto to u nás chodí.