Zomrel Alexander Binovský. Ten s prívlastkom mladší. Mal 80 rokov.
Vzápätí ma jeho švagor, môj bývalý dlhoročný kolega z Tipu a dlhodobý priateľ, požiadal o sprístupnenie tejto informácie verejnosti. Nepovedal, akej širokej, komu všetkému by rodina chcela sprostredkovať tú smutnú správu. Len aby ľudia vedeli.
Urobil som, čo som si myslel, že má zmysel. A narazil som. Dvakrát.
Medzi štyridsiatnikmi na nevedomosť. Dá sa zobrať na vedomie, je to generácie vnukov zosnulého. Hoci rodina Binovských je vo športovom a medicínskom svete zapísaná výrazne vďaka otcovi (1910 – 1981) aj synovi (1944 – 2025), predsa len je odstup od ich najjagavejších rokov značný. Zároveň je to ale ďalší z tých momentov, ktorý nás núti premýšľať o tom, ako si dnes ctíme ľudí z minulých období. Aký rešpekt ich životu a práci vzdávame, keď ob generácia nevie, o koho ide. Vidím to tak, že väčšia chyba ide za tými staršími, ktorí dostatočne nedbali vo výchove, v škole či v zamestnaní, aby sa povedomie o hodnote, človečenskej a profesionálnej, šírilo a stále udržalo.
Bez úcty, bez rešpektu
Ešte viac ma ale zasiahol postoj našej štátnej tlačovej agentúry. Vedomosť o skone Binovského ml. už mali, informáciu obdržali, ale rozhodli sa ju nezverejňovať ju a nesprostredkovať ju vo svojom spravodajskom servise. S odôvodnením, že ľudia zomierajú denne a potom by agentúru zasypali takýmito správami a dostali by sa pod povinný tlak ich zverejňovania. Uff! Tak toto som predychával dlhšie.
Neviem, či ide o ignoráciu alebo len nepochopenie. Neuvedomenie si, o koho v tomto konkrétnom prípade ide. Alebo to je len obyčajná ľahostajnosť k spoločenskej hodnote, vytvorenej konkrétnym človekom.
Nech je to však ktorýkoľvek aspekt nezverejnenia poslednej spravodajskej informácie o existencii človeka, vnímam to ako ikstý dôkaz toho, ako veľmi zhrubla naša spoločnosť, aká necitlivá je doba a aká ubližujúca je neslušnosť a ľudská obmedzenosť. Najviac to zabolelo rodinných pozostalých Alexandra Binovského ml., ale malo by to bolieť aj nás všetkých. Napadol mi lajtmotív pesničky IMT Smile s textom Vlada Krausza: Kedy budú ľudia ľuďmi…