Štátny sviatok sme mali oficiálne v nedeľu 1. septembra, ale pre futbal bola ešte väčšia fiesta tri dni predtým, v stredu 28. augusta. Slovan postúpil do skupinovej fázy Ligy majstrov. Všetko okolo už bolo ikskrát popísané, povedané. Ako že je štvrtým slovenským klubom medzi elitou, že bude hrať skupinovú fázu v novom formáte, že zarobil už v tejto chvíli 20 miliónov eur, že sa chce na zápasy s európskym výkvetom posilniť (rozumne!) a ešte niekoľko ďalších že…
Rovnako tak zopár novinárskych komentárov, pokľaknutie pred oduševnením mužstva, vyjadrenie uznania hráčom (oprávnené!) a potom sa už čakalo na žreb. Ten bol pre Slovan a jeho manažment prívetivý, takže ďalšie dni budeme vo verejnosti zápasiť s témou lístkov na Manchester City, AC Miláno, Dinamo Záhreb a VfB Stuttgart. Okolo toho ešte len bude cirkus, veď niečo sa už scirkusilo hneď deň po zápase s Midtjyllandom, takže je sa na čo tešiť.
Frajer číslo 1 Weiss st.
Zdá sa mi ale, že málo, najmä vzhľadom na to, aký podiel na tom úspechu má, sa hovorilo a písalo o Vladovi Weissovi st. Trénerovi, ktorý to celé postavil, pohol dopredu a hore, ustál. Iste, nebol na to sám, má na naše pomery široký realizačný tím (hoci v porovnaní povedzme s dánskym sokom početne polovičný…), v progrese je evidentný i vstup klubového vedenia. Nezmazateľný podiel na postupe cez štyroch súperov majú fanúšikovia, ktorí nie sú len priaznivci. Sú fanúšikovia, nefandia úspechu, ale stoja za mužstvom Slovana. Čo je paráda parádna a pred tými stovkami – nielen z kotla – verejne skladám klobúk, lebo sú to správni futbaloví machri.
Frajerom číslo 1 je však, podľa mňa, VW st. Budem sa hádať s každým, že iný tréner (upresnime, že slovenský či český), by to nedokázal.
Vlado bojoval naraz na viacerých frontoch, možno najtvrdší boj musel vybojovať sám so sebou. Ale povedzme už to, ako dokázal aj verejne priznať, že sa mýlil, keď pred rokmi poslal preč Bajriča, ukazuje, že vyhráva aj vojny, v ktorých v prvej polovici svojej trénerskej kariéry neraz zlyhal.
Je zbytočné opisovať, aká je jeho nevyspytateľná povaha, aké sú jeho reakcie v debatách aj na tlačových konferenciách. Niet nikto z futbalového prostredia, kto by nepoznal jeho aspoň štyri komunikačné tváre. Podstata ale je, že či v hneve alebo s úsmevom, po výbuchu či pred ním, vždy je stále nastavený tak, aby urobil čo najlepšie rozhodnutie.
Výnimočný, jeden z troch
Pri určení zostavy, pri reakcii na vývoj zápasu, pri striedaniach. Má to, čo okrem neho majú zo slovenských trénerov už len dvaja. Tiež sú z tej vraj starej školy, kam ho zaradil dánsky novinár, čo Vlada patrične vytočilo. A po postupe si s ním – v duchu hesla „víťaz môže všetko“ – verejne vyrovnal účty. Tí ďalší dvaja sú Ján Kozák st. a druhého meno nenapíšem ani nepoviem. Nezaslúži si to ako človek, no čo je pravda, je pravda: cíti futbal, rozumie mu. Tak ako Kozák st. a ako Weiss st. To sa nedá naučiť v žiadnej škole, kúpiť v žiadnom magazíne, ba ani nabrať odkaučovaním stoviek zápasov. To človek musí mať v sebe, šiesty zmysel, trénersky. Oddeľuje dobrých od vynikajúcich, obyčajných od výnimočných.
VW st. svoj šiesty zmysel predviedol v plnej paráde v poslednú augustovú stredu. Určil zápasovú zostavu a prvýkrát do nej vstúpil až v 78. minúte. Koľkí by sme striedali oveľa skôr? Ja tak po hodine hry a z ihriska by šiel Tolič… Lenže preto je trénerom Slovana on a preto je úspešný. Lebo striedal až 12 minút pred koncom vtedy a Tolič dohral. Stal sa dvojgólovým strelcom. Bez neho by Slovan nepostúpil.
Rešpekt, Vlado!
Nepostúpil by ani bez Takáča, Bargesjana, Szökeho a ďalších, no primárne, nepostúpil by bez trénera Vlada Weissa st. Je to dieťa futbalovej Šťasteny, lenže on presne napĺňa to úslovie „človeče, pomôž si sám, aj Pán Boh ti pomôže“ On si pomohol, on pomohol mužstvu, klubu a tak aj futbalový Boh pomohol (pripomínam tú žrď Dánov v nadstavenom čase).
Isteže určite ešte zažijeme ďalšie drsnejšie konfrontácie s ním, lebo je taký celý život. Ale je to macher. Frajer. Fachman. Muž na správnom mieste. Preto klobúk dolu, Vlado Weiss st. Perfektná robota, Trénerská. Ľudská. Obrovský rešpekt!
(Názor som napísal už po ligovom debakli Slovana so Žilinou, výsledok 0:5 na mojom postoji – nielen – k VW st. nič nezmenil)