Tá fráza, že „musíme sa poučiť,“ mi lezie na nervy. Ešte výrazne viac, ako „tak určiteeee“ a „dotiahnuť do víťazného konca.“ Takže keď Juraj Kucka po 1:5 Slovana v Celtic Parku povedal, že „dostali sme dobrú školu futbalu a musíme sa z nej poučiť,“ už sa mi nedalo nenapísať.
Toľko vecí sa udialo za 90 minút v tom zápase, že ak by dal bodku za tou „dobrou školou,“ bolo by všetkým jasné, že ten skúsený borec vydal zo seba všetko a pri tom mal myseľ, uši, oči otvorené. Dodatok s tou frázou je úplne márny, zbytočný.
PRÁZDNA FRÁZA
Jednak je to absolútne ploché frázovité klišé, ktoré nemá žiadnu výpovednú hodnotu k tomu, čo sa na trávniku dialo. Ak by ste zápas nevideli, čo by ste si z troch slov o nutnosti vyvodenia skúsenosti pre budúcnosť vzali? Rýchlosť? Techniku? Nasadenie? Taktiku? Osobnú statočnosť? Alebo čo, futbalové či človečenské, zo slov „musíme sa poučiť“ Slovan do zápasu nedal?
A potom obsah tej blbej frázy! Nemal by sa človek poučiť skôr z toho dobrého? Čo vyšlo, čo sa podarilo. Prečo o nutnosti poučenia sa do budúcna hovoria vždy len tí, ktorí prehrali či niečo prešvihli? Prečo sa nepoučujú víťazi, machri, ktorí zvládli úlohu perfektne, dokonale či aspoň šťastne? Čerpajú skúsenosti a tie sa im osvedčili, sú dobré, overené, úspešné. Poučné.
NIELEN FUTBALISTI SA POUČUJÚ
Je zrejmé, že sa nemusia poúčať len športovci, hoci zoznam tých, čo túto prázdnu frázu použili, by bol takmer nekonečne dlhý a zasahoval by do mnohých odvetví. Lebo nielen futbalisti sa potrebujú doučiť svoje remeslo.
Použili ju aj politici. Zachytil som to napríklad u vzdelanej, múdrej a rozhľadenej exministerky Lucii Žitňanskej. Pritom ona má komunikácia v genetickej výbave, keďže je dcérou legendárneho novinára Júliusa Kozmu. Blysli sa ňou ale aj ďalší, až po európskych poslancov, no čo už s nimi.
Nech sa páči, každý sa má čo učiť vo svojom fachu. Normálne je, že celoživotne. Teda aj slovanisti. Všetkým to bolo jasné už pred glasgowským výpraskom, po ňom by ale stálo za to počuť/čítať, kde urobili belasí chlapci toľko chýb, že inkasovali päťku a mohli aj viac. A potom, v ďalšom zápase si skonfrontovať s realitou a človek si sám povie: poučili sa.