To je hanba na pol futbalového sveta. Tá druhá polovica, ktorej sa nedotkla, ani nevedela (a nevie), že DAC 1904 Dunajská Streda existuje. Pre prostredie, kde je futbal profesionálna záležitosť, je to nezaujímavý klub, ničím si nezasluhujúci pozornosť. Takže ani ďalšie európske fiasko, ktoré zarezonovala u nás doma, v kontexte kontinentu nič neznamená. Nuž a ťažko predoslať, že FK Zirä urobí v tejto sezóne v Európe ešte ďalší krok.
Nás tá hanba však zasiahla. Nie prvý raz, dokonca ani nie druhý, ba ani tretí. Pred šiestimi rokmi vypadnutie s Dinamom Minsk po dvoch prehrách v súčte 2:7, pred štyrmi debakel od LASK Linz 0:7, vlani zakopnutie s Dilou Gori (človek by najradšej zabudol, že?), teraz hanba s azerbajdžanským súperom. Reálna hanba, hoci futbal v kaukazskej krajine napreduje, vie o tom svoje aj slovenská reprezentácia.
DAC 1904 sa pochválil, že sezóna 2024/25 je pre klub desiate európske dobrodružstvo. Vrátane tých dvoch čerstvo prehratých majú modro-žltí na konte 33 zápasov v súťažiach UEFA. Takže žiaden novic, vystrašený, neskúsený. Akurát, že katastrofálne vedený.
V tom je kľúčový problém Dunajskej. Vinní a zodpovední sú naozaj všetci – hráči, tréner Xisco Muňoz (ten prioritne za túto letnú hanbu), vedenie. Menovite majiteľ Oszkár Világi a jeho zať Jan van Daele. Nie je zlé, že majoritný majiteľ má zaťa, zlé je, že práve jeho inštaloval a napriek opakujúcim sa a dlhotrvajúcim chybám v robote ponechal v pozícii výkonného riaditeľa klubu. Do trojky vinníkov vedenia treba ešte zaradiť aj športového riaditeľa Gleba Platova, neviditeľného a nefunkčného funkcionára.
Hlavný vinník!
Za desať rokov, čo Világi vlastní výrazne majoritnú väčšinu klubu, sa u neho udiala zásadná vnútorná premena. K výrazne horšiemu. Aj vo vzťahu k DAC, aj k futbalu. Keď získal od Peržana Mohseniho, v Rakúsku súdne riešeného, a jeho nohsleda klub, mal víziu a rozum v hrsti, podporu ľudí – a to nielen zo Žitného ostrova a nielen z futbalového hnutia – no predovšetkým cítil pokoru a to mu vynieslo oprávnený rešpekt.
Strata pokory
Žiaľ, to dnes nemá. Világi stratil pokoru pred futbalom, sám prišiel v hnutí o rešpekt a sympatie. A nie preto, že otvoril prístup peniazom od Orbana, nie preto, že DAC sa ďaleko viac ako kedysi prezentuje ako reprezentant maďarskej menšiny, ale preto, že ako samozvaný diktátor začal rešpektovať len svoj názor. Na všetko aj vo futbale.
V domácej lige mu to ako-tak vychádza, sám najlepšie vie, za akú cenu. Na medzinárodnej futbalovej scéne však to, že v jeho biznisovom portfóliu je Slovnaft, znamená málo. Alebo možno má tá azerbajdžanská ropa väčšiu hodnotu.
Počúvať, rozmýšľať
V tejto sezóne je už Európa pre DAC stratená. Respektíve aj v tejto sezóne… Aby tá hanba však mala aspoň nejaký zmysel, tak je málo len rozprávať o tom, že sa mužstvo, hráči, tréner musia z nej poučiť. To sa musí prioritne majiteľ, jeho zať a ním dosadený dosiaľ vo futbalovom lese stratený športový riaditeľ. Takým sebavedomým a všetkého znalým dospelým ľuďom je však zbytočné čokoľvek radiť, oni vedia. Hádam medzi ich nespornými (nefutbalovými) znalosťami je aj počúvať a rozmýšľať.