Od štvrtého zápasu Slovana v ligovej fáze Ligy majstrov už prešiel nejaký čas. Tréner a hráči sa vyjadrili, hlavy vychladli, novinári okomentovali, všetci zhrnuli realitu. Že Slovan prehral štvrtý zápas, že výsledok 1:4 nezodpovedal úplne tomu, čo sa dialo na ihrisku, že belasí sa stále učia na európskej futbalovej univerzite…
Prakticky v každom pohľade sa objavila aj zmienka, že práve v tomto domácom zápase s chorvátskym majstrom mal mať Slovan najbližšie k zisku bodu. Optimisti dokonca verili vo víťazstvo.
Mne práve o túto myšlienku teraz ide: kto prišiel na tú blbosť? Že práve Dinamo Záhreb je súper, ktorého môže náš majster najľahšie zdolať. Chytľavá páčivá viera v úspech sa rýchlo uchytila v hlavách slovanistov. Tých z klubu aj tých z tribún. Ok, dobre, ja sa len pýtam, prečo to?!
HLBOKO MYLNÝ PREDPOKLAD
Lebo Dinamo Záhreb nie je športovo a marketingovo na takej úrovni, ako Manchester City, Celtic, AC Milan, Bayern, Stuttgart či Atletico Madrid? Alebo len preto, že fanúšikom v hlave cinkne hmm, chorvátska liga je v renkingu UEFA na 19. mieste (naša Niké liga je 26.)? Alebo že keď to nevyšlo v Girone, ktorá bola teoreticky ako druhý najväčší kandidát na ošklbanie, tak potom ostáva jedine Dinamo?!
Nemalo to žiaden racionálny argument, len pocitový základ. Bol to odraz chcenia, že sa nám nepáči nula bodov na konte Slovana, ani dovtedajšie výsledky 1:5, 0:4, 0:2.
Pravda je taká, že Dinamo má ďaleko väčšie pohárové skúsenosti. Ako klub, aj hráčsky káder. Ten je po 1. širší, po 2. lepší a po 3. má v sumáre výrazne vyššiu cenu na futbalovom európskom trhu. Keby sme šli po jednotlivcoch, na súpiske chorvátskeho majstra sú drahšie persóny, než majú belasí. V zozname má 24 futbalistov, ktorých trhovú hodnota každého je aspoň milión eur. Samotný Martin Baturina stojí podľa transfermarktu 20 miliónov. O tom, že chorvátska liga má o sedem miest lepšiu pozíciu ako slovenská som písal skôr. Takže hlboko mylný predpoklad na takú jednoznačnú úvahu o bodoch.
NULA SLOVANA MÔŽE BYŤ. A…?
To neznamená, že Slovan nemal ísť do zápasu s Dinamom Záhreb s túžbou po víťazstve. Tú musí mať v každom zápase, teda aj s ManC, aj s Bayernom. Vyhrávať náš majster s takýmito súpermi iste nebude, ale ak s nimi odohrá desať-dvadsať zápasov, raz uspeje. Určite! Možno dvakrát. O tom je futbal, súperenie. Futbalová história je plná príkladov, keď to malému proti gigantovi napriek očakávaniam prehry vyšlo. Lebo sa stretli všetky priaznivé okolnosti, lebo mu prialo šťastie, lebo taký vie byť futbal, opakujem, o tom tiež je futbal.
Mňa ale rozladila ten naratív, že práve Dinamo Záhreb je súper, na ktorom Slovan môže zabodovať. Alebo musí. Lebo potom už šanca nebude. Ale veď to je hlúposť!
Samozrejme, že sa to tak môže skončiť. A v premiére belasých v ligovej fáze európskeho pohára číslo 1 to dopadnú s bodovou nulou na konci. Môže sa stať.
Každý, kto vníma futbal a čo sa v ňom deje, vie, že ekonomické nožnice sa roztvárajú čoraz viac. Bohatí bohatnú, majú najsilnejšie kádre, pozbierali a zbierajú ďalej najlepších hráčov. Nič na tom nezmenil fakt, že sa Slovan dostal do ligovej fázy LM, že tam odhrá osem zápasov z iného kvalitatívneho levelu.
Ale prinieslo to napríklad potvrdenie známej reality, že aj keď v slovenských pomeroch kraľuje, za hranicami to stačí tak na priemer. Na úroveň o schodík vyššiu ešte nedočiahne a level o dva-tri schody hore je už vysoko, viď Girona či Dinamo Záhreb.
To nie je kritika hráčov a mužstva, len odraz pravdy. Napríklad aj tej, aby sa popredný funkcionár nechválil, koľko toho počas jeho pôsobenia klub dosiahol, kam vyrástol a ako napreduje. Reálne, mužstvo sa dostalo tam, kam sa dostalo nie vďaka nemu, ale napriek nemu.