Človeka pri pohľade na dianie v našom futbale fakt chvíľami zaplaví márnosť. Lebo volanie po slušnosti v slovenskom futbale sa javí ako stratená varta, ak sú nositeľmi neslušnosti tréneri prvoligových mužstiev.
Veď hej, futbalový zápas nie je čaj o piatej v salóne, ostrejšie slovo patrí k nemu akosi prirodzene, zase nemá význam sa tváriť, že to tak nie je. Aj na ihrisku však existujú nejaké mantinely, po ktoré sa robí každý dobrý – rozumej normálny – rozhodca hluchý. Hej, to sú hráči, aktéri, ktorí priamo z trávnika, ktorí predsa len vzhľadom na „mladícku nerozvážnosť“ môžu kamsi uletieť. Nie je to ospravedlnenie, len vysvetlenie, že hranica slovnej drsnosti je na ihrisku posunutá vyššie, než akú má komunikácia medzi ľuďmi.
TRÁPNOSŤ ZA ČIAROU
Ak sa však znížia na úroveň spoločenskej spodiny tréneri, ktorí by mali vedieť narábať so statusom – iba s malým nadsadením – vychovávateľov, futbalových učiteľov, tak sa nemožno tváriť, že je to v poriadku. Lebo nie je!
Svojho času sa vyčlenil Ján Kozák. Je to viac ako sedemnásť rokov, čo na pozápasovej tlačovke ako tréner Košíc vynadal českému kolegovi Přemyslovi Bičovskému. Mimochodom svojmu bývalému reprezentačnému kolegovi, ten vtedy viedol Ružomberok. Adresoval mu nielen neslušné, ale úplne hlúpe kecy, niečo na úrovni neskoršej politickej šaškárni po osi Matovič, Sulík a spol. Bolo to trápne, bolo to nemiestne, bolo to vulgárne, neslušné, nepáčilo sa to nikomu vtedy a nepáči sa to ani po rokoch.
Vystúpenie dvoch českých trénerov – najmä Michala Ščasného z MŠK Žilina – po zápase v Ružomberku pripomenulo onú trápnu scénku spred 17 rokov a vyvolalo pocit márnosti, spomínaný v úvode. Lebo aj keď je futbal odrazom spoločnosti, predsa len by nemusel – myslíme si my, naivní – kopírovať vzťahy, komunikáciu a hanbu, aká sa dnes valí na slovenský národ. Od politikov, z parlamentu, z ich tlačoviek a všemožných nielen mediálnych výstupov. Toho sa žiaľ chytajú ich priaznivci, šíria prízemnosť a duševnú úbohosť ďalej, rozosievajú vzájomnú nevraživosť, netoleranciu a obyčajný spoločenský primitivizmus.
CHLAP PRÍJME ZODPOVEDNOSŤ
Pozor! Futbal nie je šport úbožiakov, aj keď je najrozšírenejší a hrajú ho všetky sociálne vrstvy. O to väčšia zodpovednosť je na jeho aktéroch, násobne na tréneroch. Dianie po zápase Ružomberok – Žilina rozhodne nebolo gala predstavenie, svoje pri reagovaní na dianie počas zápasu však vedia aj Ivan Galád či Marek Bažík, ktorých rozhodcovia vylúčili z lavičky a určite nie pre salónne vety.
Aby som nekončil úplne márne: tréneri v slovenských prvoligových kluboch sú do jedného chlapi, ktorí vedia uniesť zodpovednosť. Za výsledky, výkony, za svojich zverencov. Určite aj za svoje správanie. Takže konkrétne od Ščasného čaká naša verejnosť hlasné ospravedlnenie sa slovenskému futbalu. Lebo každý uletí. Slušný človek si to prizná a nájde riešenie, aby nestratil rešpekt a svoju sebaúctu.