Človeka pri pohľade na dianie v našom futbale fakt chvíľami zaplaví márnosť. Lebo volanie po slušnosti v slovenskom futbale sa javí ako stratená varta, ak sú nositeľmi neslušnosti tréneri prvoligových mužstiev.
Veď hej, futbalový zápas nie je čaj o piatej v salóne, ostrejšie slovo patrí k nemu akosi prirodzene, zase nemá význam sa tváriť, že to tak nie je. Aj na ihrisku však existujú nejaké mantinely, po ktoré sa robí každý dobrý – rozumej normálny – rozhodca hluchý. Hej, to sú hráči, aktéri, ktorí priamo z trávnika, ktorí predsa len vzhľadom na „mladícku nerozvážnosť“ môžu kamsi uletieť. Nie je to ospravedlnenie, len vysvetlenie, že hranica slovnej drsnosti je na ihrisku posunutá vyššie, než akú má komunikácia medzi ľuďmi.
TRÁPNOSŤ ZA ČIAROU
Ak sa však znížia na úroveň spoločenskej spodiny tréneri, ktorí by mali vedieť narábať so statusom – iba s malým nadsadením – vychovávateľov, futbalových učiteľov, tak sa nemožno tváriť, že je to v poriadku. Lebo nie je!
Pokračovať v čítaní „Čakáme chlapské ospravedlnenie, pán Ščasný“