Takáč to dal hlupákom na nulu

Fakt ma to naštvalo. Teda skôr nasr*lo, ale ak to chce byť pojednanie o slušnosti (aj) vo futbale, patrí sa neznížiť sa na úroveň tých, ktorí si možno ani nezaslúžia, aby sa im človek venoval. Na druhej strane práve to si žiada, aby správanie sa časti publika počas zápasu Trnava – Slovan bolo patrične verejne pranierované.

POTKANY SÚ ZA HRANICOU

Jasné, ide o tých, čo zahádzali Dominika Takáča plyšovými potkanmi, kúpenými v Ikey, švédsky obchod si kozmeticky zvýšil tržbu. Možno niekomu sa to aj zdá ako vtipný nápad, za mňa je to však chrapúnstvo, trhajúce nebo.

Označiť človeka za potkana, len preto, že odišiel od jedného zamestnávateľa k inému, na to je vlastne aj označenie chrapúnstvo málo. Každý jeden z tých hlupákov, ak by sa dokázal zamyslieť nad svojím životom, by akceptoval možnosť profesionálneho rastu. Každý jeden, nech by bol k pôvodnému pracovnému miestu viazaný akýmkoľvek citom, pocitom či inak. Normálny človek sa túži v živote niekam dostať, niečo dosiahnuť. V rodine aj v práci. Dominik Takáč vykročil na cestu progresu. Už z Galanty do Trnavy. Teraz z Trnavy do Slovana.

Pokračovať v čítaní „Takáč to dal hlupákom na nulu“

Dunajská Streda mrhá časom, ostane zas bez úspechu

Viete, prečo nemá Dunajská Streda titul? Lebo na to nemá.
Nie peňazí, tých má dosť, hoci sa nám nemusia páčiť úplne všetky kanály, ktorými pritekajú do kasy DAC 1904. Predovšetkým tie z krajiny spoza našich južných hraníc… Nemá na titul športové vedenie. Manažment. Funkcionárov.

Tí vyberajú ľudí k mužstvu. A inštalujú ich do funkcií. Odkedy je klubovým bossom Világi, DAC viedlo 12 trénerov. Za desať a pol roka. V priemere to vychádza ani nie rok na jedného. Koncepcia? Vízia? Stratégia? Nič, nula, márnosť. Hoci rečami každý z trénerov vie, čo chce a vie, ako to dosiahnuť, žiada si len čas. Nedostane ho.

Pokračovať v čítaní „Dunajská Streda mrhá časom, ostane zas bez úspechu“

Nehovorte o poučení, zlepšite sa

Tá fráza, že „musíme sa poučiť,“ mi lezie na nervy. Ešte výrazne viac, ako „tak určiteeee“ a „dotiahnuť do víťazného konca.“ Takže keď Juraj Kucka po 1:5 Slovana v Celtic Parku povedal, že „dostali sme dobrú školu futbalu a musíme sa z nej poučiť,“ už sa mi nedalo nenapísať.

Toľko vecí sa udialo za 90 minút v tom zápase, že ak by dal bodku za tou „dobrou školou,“ bolo by všetkým jasné, že ten skúsený borec vydal zo seba všetko a pri tom mal myseľ, uši, oči otvorené. Dodatok s tou frázou je úplne márny, zbytočný.

Pokračovať v čítaní „Nehovorte o poučení, zlepšite sa“

Obrovský rešpekt, Vlado Weiss st.!

Štátny sviatok sme mali oficiálne v nedeľu 1. septembra, ale pre futbal bola ešte väčšia fiesta tri dni predtým, v stredu 28. augusta. Slovan postúpil do skupinovej fázy Ligy majstrov. Všetko okolo už bolo ikskrát popísané, povedané. Ako že je štvrtým slovenským klubom medzi elitou, že bude hrať skupinovú fázu v novom formáte, že zarobil už v tejto chvíli 20 miliónov eur, že sa chce na zápasy s európskym výkvetom posilniť (rozumne!) a ešte niekoľko ďalších že…

Rovnako tak zopár novinárskych komentárov, pokľaknutie pred oduševnením mužstva, vyjadrenie uznania hráčom (oprávnené!) a potom sa už čakalo na žreb. Ten bol pre Slovan a jeho manažment prívetivý, takže ďalšie dni budeme vo verejnosti zápasiť s témou lístkov na Manchester City, AC Miláno, Dinamo Záhreb a VfB Stuttgart. Okolo toho ešte len bude cirkus, veď niečo sa už scirkusilo hneď deň po zápase s Midtjyllandom, takže je sa na čo tešiť.

Pokračovať v čítaní „Obrovský rešpekt, Vlado Weiss st.!“

Kóšov odchod ? Áno

Že Trnava Sebastiána Kóšu predá, bola jasné. Otázkou bolo len kedy? A druhou otázkou – kam? Že sa tak stalo práve teraz a do druholigového španielskeho Realu Zaragoza je logika dneška.

Chalan má za sebou štyri sezóny v lige v drese Trnavy. Pritom nakukol do nej na jar 2020 ešte ako neoperený mladík Nitry. Takže bol na prahu stovky štartov v najvyššej súťaži, ďalších do dvadsať má v Slovenskom pohári plus 23 mu narátali na európskom fóre. Na to, že má len 20 rokov, v sumáre solídna cifra.

Plus si zahral za mládežnícke reprezentácie od jesene 2017 a dotiahol to až do áčka. Na konte má 7 minút v marci proti Rakúsku a zmestil sa Calzonovi aj do kádra na nemecké Euro. 

To sú fakty, ktoré si znalí veci všímajú. Dnešok praje aj iným dátam. V nich má Kóša zaujímavé hodnoty v ukazovateľoch, ktoré si záujemca vyhodnotí. A na základe toho ponúkne sumu.

Pokračovať v čítaní „Kóšov odchod ? Áno“

O Polievkovi po roku

Je to už voda pod mostom. Teda téma, ktorá rezonovala pred viacerými týždňami a vlastne ani nie tak nahlas, ako by si zaslúžila. Pretože fakt, že slovenský reprezentant Róbert Polievka, bárs aj nebol členom Calozonovho kádra na Eure, konečne prestúpil z Dukly Banská Bystrica, mala znieť v slovenskom prostredí viac. A hlasnejšie.

Už len skutočnosť, že šiel do 8. mužstva maďarskej ligy z minulej sezóny! Za čiastku – oficiálne nepotvrdenú, veď inak by sa museli hanbiť funkcionári Dukly verejne, takto to azda robia len sami pred sebou – ktorá viac ponižuje jeho hráčske kvality ako ich potvrdzuje.

Teda nič proti budapeštianskemu MTK. V krajine našich južných susedov má solídnu históriu, už len tých 23 majstrovských titulov vzbudzuje rešpekt. Ale ak má 28-ročný slovenský reprezentant ambíciu napredovať v zahraničí, javí sa niekomu toto ako optimálna cesta? Komu?!

Pokračovať v čítaní „O Polievkovi po roku“

Tréneri v utajení

Bolo tak ešte v decembri 2023.  Slovenské mládežnícke reprezentácie mali svojich trénerov a tí mali svoje realizačné tímy. Pätnástku viedol Marek Bažík, šestnástku Martin Žamba, sedemnástku Branislav Fodrek, osemnástku Martin Fabuš, devätnástku Albert Rusnák st.

Vedeli to všetci, hnutie i širšia verejnosť. Aj to, ako ktorý z nich robí, s akými (ne)úspechmi. 

Pokračovať v čítaní „Tréneri v utajení“

Päťka zo zodpovednosti a morálky  pre Šatana

Teda, nie je to futbal, ale je to šport. A hoci ešte nejde o góly a body, je to o morálke. Tá by v žiadnom odvetví chýbať nemala. Vlastne nesmie, ale keďže sme na Slovensku, ostaňme pri tom, že by nemala.

Ide mi o vyjadrenie hokejových klubov k účasti hráčov z KHL v slovenskej reprezentácii. Vnímate tú absurdnosť? Slovenské hokejové kluby mohli (či mali…) povedať svoj názor na to, či hráči, ktorí patria do tímov ruskej KHL, môžu byť nominovaní do nášho národného tímu. 

Pokračovať v čítaní „Päťka zo zodpovednosti a morálky  pre Šatana“

Gašparíkova veta navyše

Manželstvo z rozumu. Tak sa vyjadril tréner Spartaka Michala Gašparík o prestupe bývalého brankára Trnavy Dominika Takáča do Slovana. Žiadna aktuálna bomba. Veď transfer sa udial pred troma týždňami a ten výrok zaznel tiež pred pár dňami. Takže prečo sa k tomu vracať? 

Lebo každý verejný činiteľ (aj) vo futbalovom prostredí si musí byť vedomý sily a dopadu svojich slov. V čase aj za každých okolností. Poznajúc trénera Trnavy ako mladého, vzdelaného, rozhľadeného, ambiciózneho človeka tejto doby neverím, že mu to ex post nedošlo. Že vypustením džina z fľaše nikomu a ničomu nepomohol. Ani sebe.

Pokračovať v čítaní „Gašparíkova veta navyše“

Hanba Dunajskej na Világiho hlavu

To je hanba na pol futbalového sveta. Tá druhá polovica, ktorej sa nedotkla, ani nevedela (a nevie), že DAC 1904 Dunajská Streda existuje. Pre prostredie, kde je futbal profesionálna záležitosť, je to nezaujímavý klub, ničím si nezasluhujúci pozornosť. Takže ani ďalšie európske fiasko, ktoré zarezonovala u nás doma, v kontexte kontinentu nič neznamená. Nuž a ťažko predoslať, že FK Zirä urobí v tejto sezóne v Európe ešte ďalší krok.

Nás tá hanba však zasiahla. Nie prvý raz, dokonca ani nie druhý, ba ani tretí. Pred šiestimi rokmi vypadnutie s Dinamom Minsk po dvoch prehrách v súčte 2:7, pred štyrmi debakel od LASK Linz 0:7, vlani zakopnutie s Dilou Gori (človek by najradšej zabudol, že?), teraz hanba s azerbajdžanským súperom. Reálna hanba, hoci futbal v kaukazskej krajine napreduje, vie o tom svoje aj slovenská reprezentácia.

Pokračovať v čítaní „Hanba Dunajskej na Világiho hlavu“